Život Prešova
online
online
Je múdrejší ten, kto číta?
15.02.2006 Celý región
No samozrejme, že áno. Ako by mohol niekto odpovedať na takto položenú otázku záporne?! Lenže štatistiky sú neúprosné. Čítame menej. Nech aj štatistika je pr...No samozrejme, že áno. Ako by mohol niekto odpovedať na takto položenú otázku záporne?! Lenže štatistiky sú neúprosné. Čítame menej. Nech aj štatistika je presný sumár nepresných čísiel, i tak stačí sa poobzerať okolo seba a zistíme, že s našou chuťou k čítaniu je to naozaj biedne.
V rannom trolejbuse, či na zástavke \"emhádé\" alebo v parku je priam historickou udalosťou stretnúť človeka, ktorý by držal v ruke knihu a \"len tak\" si čítal. A už ani človek s novinami v ruke nie je až taký bežný tvor v našich uliciach, krčmách a podobných \"ustanovizniach\".
Krásny dlhý zimný večer nie je na nič tak dobre stvorený ako práve na posedenie s knihou. A letná dovolenka, či jarné prebúdzanie, alebo jesenná nostalgia, jednoducho každé ročné obdobie je výzvou k čítaniu. Lenže to možno platilo dakedy, ale nie dnes, keď je toľko lákadiel a zvlášť ak televízia, hracie konzoly, počítače, internet vtiahli nás do svojho kráľovstva - ťažko odolať. Len silné nátury sú zrejme toho schopné. A čo väčšina? Nečíta, presnejšie nie je sčítaná tak, ako by sa patrilo. Lebo ak bohatstvo z múdrostí uložených v knihách od počiatku sveta zostáva nami nepovšimnuté, potom o čom sa zhovárame medzi sebou, akými prímermi z minulosti si pomáhame, keď nevieme z dejín literatúry, čo všetko už bolo objavené, popísané a zmapované?
Aký to má dôsledok? No ak nečítame, tak sme hlúpejší. Možno krutá rovnica, ale zrejme presná. Znamená i to, že nanovo vždy objavujeme Ameriku. Je to síce pekné a niekoho to možno aj povznáša, ale ak sa pritrafí múdrejší, teda sčítanejší \"okoloidúci\" je naša sláva iba poľná tráva. Jednoducho literatúra, v prvom rade krásna, ale i literatúra faktu, dáva veľa. Je však kardinálna otázka: Ako donútime nepresvedčiteľných o tejto pravde.
Niektoré celosvetové čitateľské úspechy - či s malým čarodejníkom Harrym, alebo s Da Vinciho kódom potvrdzujú, že kniha ani v našej dobe nie je zrelá na smetisko dejín. Len každý z nás by mal prekonať štipku prirodzenej lenivosti a siahnuť po čomkoľvek. Ak kniha nepomôže, tak určite neublíži.
(jj)
V rannom trolejbuse, či na zástavke \"emhádé\" alebo v parku je priam historickou udalosťou stretnúť človeka, ktorý by držal v ruke knihu a \"len tak\" si čítal. A už ani človek s novinami v ruke nie je až taký bežný tvor v našich uliciach, krčmách a podobných \"ustanovizniach\".
Krásny dlhý zimný večer nie je na nič tak dobre stvorený ako práve na posedenie s knihou. A letná dovolenka, či jarné prebúdzanie, alebo jesenná nostalgia, jednoducho každé ročné obdobie je výzvou k čítaniu. Lenže to možno platilo dakedy, ale nie dnes, keď je toľko lákadiel a zvlášť ak televízia, hracie konzoly, počítače, internet vtiahli nás do svojho kráľovstva - ťažko odolať. Len silné nátury sú zrejme toho schopné. A čo väčšina? Nečíta, presnejšie nie je sčítaná tak, ako by sa patrilo. Lebo ak bohatstvo z múdrostí uložených v knihách od počiatku sveta zostáva nami nepovšimnuté, potom o čom sa zhovárame medzi sebou, akými prímermi z minulosti si pomáhame, keď nevieme z dejín literatúry, čo všetko už bolo objavené, popísané a zmapované?
Aký to má dôsledok? No ak nečítame, tak sme hlúpejší. Možno krutá rovnica, ale zrejme presná. Znamená i to, že nanovo vždy objavujeme Ameriku. Je to síce pekné a niekoho to možno aj povznáša, ale ak sa pritrafí múdrejší, teda sčítanejší \"okoloidúci\" je naša sláva iba poľná tráva. Jednoducho literatúra, v prvom rade krásna, ale i literatúra faktu, dáva veľa. Je však kardinálna otázka: Ako donútime nepresvedčiteľných o tejto pravde.
Niektoré celosvetové čitateľské úspechy - či s malým čarodejníkom Harrym, alebo s Da Vinciho kódom potvrdzujú, že kniha ani v našej dobe nie je zrelá na smetisko dejín. Len každý z nás by mal prekonať štipku prirodzenej lenivosti a siahnuť po čomkoľvek. Ak kniha nepomôže, tak určite neublíži.
(jj)
0
www.ZIVOTPO.sk
